späť


Tri TÉMY NA ZAMYSLENIE

    Na besedách či rôznych literárnych podujatiach často dostávam z čitateľského publika rozličné otázky. Poväčšine sú inšpirované zvedavosťou alebo prirodzeným záujmom spoznať autora trochu bližšie než len cez prizmu jeho kníh. Na tie sa zvyčajne reaguje ľahko. No občas sa vyskytujú témy hodné hlbšieho zamyslenia, ktoré ma nabádajú aj k písomnej odpovedi. Nateraz predkladám ctenému čitateľovi prvé tri tematické okruhy tohto druhu.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 1/ V celej slovenskej spoločnosti dnes absentuje akýsi „genius loci“, ktorým sa vždy národ medzi Dunajom a Tatrami rád popýšil. Pohostinnosť, pokoj, pohoda, príjemná atmosféra, mierumilovnosť... Cítiť medzi nami možno aj ťažko definovateľné napätie. Chýba dnes našej spoločnosti kultúra a kultúrnosť?

    Kultúrnosť spoločnosti má priamy súvis s kultúrnosťou jednotlivcov, oni totiž vytvárajú rámec, v ktorom sa spoločenské, kultúrne, umelecké a iné dianie realizuje. More sa skladá z kvapiek a ľudstvo z ľudí. Ťažko hovoriť o spoločenstvách, národoch či štátoch bez toho, aby sme sa nepozreli na tých, ktorí sú ich súčasťou. Svetové spoločenstvá sú dnes vo všetkých oblastiach zmietané ako loďky v búrke. Turbulencie zasahujú hospodárstvo, ekonomiku, finančné systémy, súdnictvo, politické strany, školstvo, zdravotníctvo, atď. Končí to v rodinách a individuálnych vzťahoch. Napnutý je každý nerv. S kultúrnosťou to vyzerá rovnako nevábne. Ba možno ešte horšie, lebo pod nadvládou chladného a vypočítavého rozumu, vystupujúceho veľmi sofistikovane, duch človeka tonie. Zdá sa mi, že je v tom čísi zámer. Lenže temno môže iba zvádzať. Rozhodovanie sa je právom človeka. A to v každom ohľade, lebo slobodná vôľa je dar, ktorý nám nemôže byť odňatý.
    Genius loci sa považovalo v starovekom Ríme za ochranné prírodno-bytostné pôsobenie. Asi nie celkom bez úžitku, lebo mnohí to vtedy mohli tak cítiť. Ale načo sa dnes utiekať k bôžikom, keď máme Hospodina? Ak by sme ho nosili skutočne v srdci a nielen na perách, potom by to s kultúrnosťou sveta vyzeralo oveľa lepšie.
    Nemyslím si, že naša spoločnosť nemá kultúru a kultúrnosť. Je tu stále prítomná, ale z kedysi milovanej dcéry sa pod náporom cudzích vplyvov a tiež kvôli našej vlastnej povoľnosti stala Pololuška. Nedocenená, ponižovaná a zneužívaná. Práve ona, ktorá je nositeľkou ducha a spolu s umením produktom ľudskej duchovnosti, tvoriacej podstatu človeka. Svet má svoje zasľúbenia a kultúra podobne ako Pololuška nebude donekonečna ticho plakať do vankúša. Ako dlho bude trvať, kým z nej opäť spravíme princeznú, to závisí od odvážnych a duchovne živých jedincov, ktorí sú ochotní zapriahnuť sa do voza a ťahať ho spoločne správnym smerom. Keď sa k nim pridajú aj ďalší, bude tento malý zástup presvedčených postupne rásť a naberať na sile. Potom sa aj naša spoločnosť celkom iste kultúrne povznesie.
 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 

2/ Každý deň sme v médiách a v praxi konfrontovaní nízkou úrovňou čítania a vyjadrovania sa mladej generácie. Objektívne azda nastúpila kybernetická éra, ktorá napriek svojej výške, potrebe či zložitosti u mnohých spôsobuje istý druh negramotnosti. Má na tom významný podiel aj politika knižných vydavateľov (domáca literatúra odchádza do úzadia, ponuka bestsellerov z kultúrnych prostredí, ktorým náš čitateľ ani nerozumie atď.), distribútorov a predajcov literatúry? Je literatúra dnes bežnému čitateľovi (ak nepočítame knižnice) nedostupná?

Technika pôjde ešte ďalej dopredu, a to aj v médiách. Ide len o to, ako sa použije. Papier predsa nemôže za to, čo naň napíšeme. Rovnako Internet nie je vinný, čo sa ním šíri. Veci nie sú zlé ani dobré. Veci jednoducho sú. Otázne je len to, ako s nimi ľudia nakladajú. Nôž môže odkrojiť skyvu chleba, ale aj zabiť. Automobil je nebezpečná zbraň, ak ho nevieme, alebo nedokážeme správne ovládať. Rovnaké je to so všetkým, čo svet ponúka.
    Zoberme si teraz slovo. Aký je to obrovský dar. A ľudia? Ako ho používajú? Na toto každý pozná odpoveď. Veď koho už neurazili, neohovorili, neponížili, nezosmiešnili, neoklamali. A pritom slovo má tvorivú hodnotu. Aj to ľudské.
    Od roku 2003 (kedy som začal publikovať najprv pre deti a neskôr aj pre dospelých) sa zaujímam, či je čitateľská základňa u nás na vzostupe alebo naopak. Priznám sa, na začiatku som bol skeptický, veď viac než dvadsať rokov vyučujem informatiku a dobre poznám, ako počítače lákajú deti a mladých. Nuž informačno-komunikačné technológie sú v kurze a asi aj dlho budú, ale háčik je inde. Deti čítajú tým viac, čím lepšie im to okolie ponúka. A zasa sme u jednotlivcov. Na besedách v školách a knižniciach bývam veľakrát milo prekvapený, čo dokáže zápal učiteľa pre dobrú vec. V rodinách kde sú knihe naklonení rodičia, v školách, v ktorých pôsobia kvalitní a ochotní pedagógovia, žiaci spoznávajú čaro knihy a čitateľsky aj literárne napredujú. Po mnohých rozhovoroch som skonštatoval, že dnes je čitateľská základňa stabilná a možno aj rastie. Deti nám neutekajú od kníh k počítačom, ako sa pôvodne zdalo. Tieto dve veci dokážu fungovať vedľa seba. Len nestratiť trend.
    Horšie je to už s ponukou kníh. Veď si len zájdite do kníhkupectva. Koľko tam nájdete titulov z domácej tvorby? Na druhej strane vidíme množstvo cudzokrajných prekrásne ilustrovaných kníh, ale so slabou literárnou hodnotou a nezriedka aj s gramatickými a štylistickými chybami. Ale oči kupujú. Je úlohou marketingových odborníkov, aby postavili stratégiu, ako čeliť záplave titulov z veľkých krajín, ktoré si môžu dovoliť expandovať na malé knižné trhy. Veľa závisí aj od našej vnútornej politiky, ako podporí a ochráni domácu knižnú tvorbu. Ani samotní autori nie sú celkom bez možností. Práve naopak. Stačí len vtiahnuť do pľúc čistý vzduch, pookriať  na duši pri výbere hodnotných tém, vytriezvieť z cudzích vplyvov a výsledok pre našu literatúru bude viac ako blahodarný. Som v tomto smere optimista. Napokon, nič iné mi ani neostáva.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3/ Prezentuje sa literatúra, podobne ako spravodajstvo (v mnohých podobách celkovo žurnalistika  – bulvár, výber negatívnych tém, odvádzanie od podstatných vecí), alebo šoubiznis ako slúžka celkovej situácie vo svetovom i domácom spoločenstve, výrazne prispievajúc k manipulácii a rozloženiu tradičného a správneho rebríčka hodnôt?

Do určitej miery áno. Mnohí sa dajú zlákať vidinou finančného zisku alebo zatúžia po populárnosti. Iní autori zas plávajú v aktuálnych trendoch a píšu takpovediac podľa šablóny, lebo je to jednoduchšie a pre širokú verejnosť prijateľnejšie. Ak vás väčšina akceptuje, ľahšie si vybudujete imidž, z ktorého následne plynie príjem prípadne vplyv. Nuž ale pravda predsa len môže byť inde. Väčšinový názor totiž nemusí byť správny.
    Všeobecne sa morálka definuje ako celková predstava o správnom jednaní a pôsobení v spoločnosti. Ale aké sú predstavy ľudí? Keby sme mali možnosť vidieť jemnohmotné útvary ľudských myšlienok, zhrozili by sme sa. Myslím si, že predstavy o fungovaní spoločnosti utvorené prevažne rozumovou činnosťou nie sú smerodajné a pri našej omylnosti by sme sa na ne nemali otrocky spoliehať. Čo má byť teda axiómou pre morálku, kultúru, literatúru? Pomoc je naporúdzi – máme predsa Desatoro. O Božích Zákonoch sa nediskutuje a netreba sa ani pachtiť po dôkazoch ich platnosti. Stvoriteľ je predsa dokonalý a Jeho dielo tiež, to len maličkí ľudkovia chcú byť múdrejší ako On.
    Čo má byť teda cieľom literatúry? Zisk? Ale aký? Na prvom mieste morálno-mravný a kultúrne hodnotný. Umenie má v spoločnosti pestovať zmysel pre krásu, má pozdvihovať človeka a napomáhať mu pri duchovnom napredovaní. Veď preto chodíme po svete, aby sme dozrievali pre večný život a literatúra je mocný nástroj k tomu za predpokladu, že ho spisovateľ správne použije. Ak je na konci tohto „altruizujúceho“ procesu aj peňažný úžitok, tak je to dobre, lebo za každú dobrú prácu patrí odmena.
    Je teda na autorovi, či si vyberie písanie na spoločenskú objednávku, či bude chrliť knihy na zabitie voľného času, ktorého máme tak málo, resp. či sa stane služobníkom biznisu s cieľom získať pritom niečo pre seba. Ale existuje aj iný druh služby. Písanie v zmysle pravých ľudských hodnôt je službou Svetlu. Výsledky takejto práce sú predovšetkým duchovné a v porovnaní s hmotným bohatstvom majú neporovnateľne vyššiu cenu, lebo sa rovnako ako dobré skutky jagajú večne.

Milan Igor CHOVAN

 späť